Úsmev

    V malej dedinke na okraji južného ostrova známeho štátu žije dedinčan ktorý bol šťastný, viedol si kludný radostný život na chalupe s rodinou. Rozdával úsmev všade kde prišiel, sršala z neho energia. No jedného dňa prišiel do dedinky no úsmev mu z pier zmyzol. V dedinke boli ludia zvyknutý na to že sa na všetkých usmieval a dodával im energiu. Ako už úsmev nerozdával ludia boli z toho smutní pretože jeho úsmev nebol obyčajný, bol tak neobyčajný že ludia zostali smutní ked ho už nevideli. Dodával im energiu a radosť do života. Nikto nevedel prečo sa už neusmieva. No dedinčan prišiel v ten deň o to najvzácnejšie čo mal. O rodinu. Od toho okamihu zostal smutný, znechutený zo života. Už nevidel zmysel usmievať sa. Nevidel žiadny dôvod na úsmev. Prišiel o všetko čo mal. Bol na kolenách a nemal chuť vstať a ísť dalej. Akonáhle sa prestali usmievať aj oni, on už nemal ani malý dôvod na úsmev. Nikto nevedel čo majú robiť aby zas širil úsmev a rozdával ho do ulíc. Ľudia už vyskúšali všetko, no nič nepomáha. No časom prišli na jednu vec. Jedného dňa si ludia uvedomili že aj od ich úsmevu sa odvíjal ten jeho. Pochopili, že asi najväčšou radosťou pre znechuteného človeka je jedno jediné, tak jednoduché a tak úprimné. Úsmev. Nieje dôležité ho len dostávať, dôležitejšie ako ho dostať je ho dať.