Pomoc.

     Dnes to bol pre mňa viac menej obyčajný deň. Škola, nejaké povinnosti potom domov a von. No nebol predsa taký obyčajný ako som si myslela že bude. Ako som šla von tak som nekráčala mojím zvyčajným viacmenej rýchlim krokom ale skôr som šla pomalšie. Povedala som si načo sa ponáhľať keď mám čas. Kráčala som do mesta na MHDčku a všímala som si okoloidúcich ľudí. Ich tváre, mimiku, správanie.. Možno je to zvláštne no z každého jedného som vedela ako keby vyčítať jeho pocity z jeho gestikulácie a správania. Takto som sa postavila na zastávku a sledovala ďalej. Zrazu prišla nezáma postaršia obezná pani s barlou v ruke a taškou plnou jabĺk. Pozdravila som ju. Ako som si ju tak všimla sem tam, tak z jej tváre sa dalo vyčítať  že sa niečim trápi, že je unavená a že sa cíti sama. Po chvíľke si začala hľadať peniaze na autobus,  no mala málo, pretože si  myslela že stratila 2 eurá. Po chvíľke ticha sa odvážila a spýtala sa ma či by som jej nepožičala 5 centov lebo jej chýba, že mi ich niekedy vráti. Zasmiala som sa. V tom jej hovorím nech to nechá tak že jej kludne požičiam. No nemala som drobné. Tak som jej povedala že jej lístok zaplatím, no ona mi dala 20 centov ktorých mala + cukrík za ochotu. Potešila som sa. Zrazu začala hľadať v taške či náhodou nemá ešte peniaze a našla tie "stratené" 2 eura a potešila sa tomu. Tak som jej vrátila tých 20 centov a povedala nech si cukrík nechám, a poďakovala. Ako prišiel autobus som jej pomohla vziať tašku pretože vyzerala dosť ťažká. Celú cestu autobusom sme sa rozprávali o tom ako bola kamarátke pomôcť na záhradke a dala jej za to plnu tašku jabĺk. Už druhý deň šla z Luhov do Šimnovian peši na tú záhradku a naspäť tiež domov ( ledva kráčala, nechápem ako zvládla pre ňu tak dlhú cestu peši, silná žena). Keď odchádzala mi popriala pekný večer a poďakovala. No to nebolo všetko, otočila sa, pozdravila ma a nádherne sa na mňa usmiala. Potom som cestovala ďalej a zamýšľala sa nad tým aký by bol svet krajší keby si ľudia navzájom pomáhajú a nemyslia len na svoje egá.
Týmto príbehom by som Vám chcela povedať že pomáhať ľudom sa oplatí pretože "čím viac lásky rozdáš, tým viac jej dostaneš". Ak pochopíte toto, tak ste zas o krok bližšie ku šťastiu. Tak ako ona pomohla svojej kamarátke tak ja som pomohla jej a takto to pôjde ďalej a je to v podstate nekonečný kolobeh. :)