Novo-starý človek.

   Jeden jarný deň sa dievča zobudilo a šlo, šlo si plniť povinnosti. Dievča šlo niekam kde to už poznala a robila čo jej kto nakázal. Na druhý deň sa zobudilo, zas do starého známeho stereotypu a šlo. Šlo si plniť povinnosti tak ako každý deň. No na tomto dni bolo niečo iné, niečo výnimočné. Zbadala novo-starý úsmev, počula novo-staré "ahoj". Akonáhle ho už nevidela a nepočula, jej deň sa pokračoval tak isto stereotypne ako tie predchádzajúce no bol v tom jeden háčik, novo-starý človek do jej života priniesol úsmev. A ona šla a rozdávala úsmev ďalej, každému koho stretla, každému kto sa na ňu čo i len zrakom oprel. A takto sa jej príbeh denno-denne opakoval, stretávala novo-starého človeka, rozdávala úsmev a existovala. Tento pekný stereotyp sa jej zmenil keď kráčala domov, a za ňou novo-starý človek. Novo-starý človek zrýchlil krok, prišiel k nej a spýtal sa: "Mohol by som s tebou chvíľku kráčať?", ona zostala zamrazená, nevedela čo má povedať no vo vnútri sa potešila a nakoniec zo seba predsa niečo vydala: "Jasné, môžeš! No ja kráčam domov, ale vždy sa ešte zastavím na starej opustenej lavičke za jedným domom. Ak chceš poď so mnou.". Novo-starý človek kráčal s ňou a z jej stereotypu sa stal neobyčajný deň. Ako prišli ku lavičke sadli si a rozprávali sa o všetkom, ako keby sa poznali večnosť. No nemohli dlho, osud im to neprial. Ako tak odchádzali, tak novo-starý človek dievča objal a povedal: "Ďakujem!", usmial sa a šiel. Každý si šiel svojou cestou no vedeli, že ich myšlienky sú niekde spojené a kráčajú tou istou cestou. 

Ako si dievča žilo svoj stereotypne nestereotypný život, tak bola z jedného dňa na druhý šťastnejšia, a úsmev rozdávala s dvojnásobnou láskou. Ale ako to už raz v živote chodí, nikdy nemôžeš byť šťastný bez toho aby si bol predtým alebo potom smutný (je to ako jing-jang). Prišiel ten deň kedy novo-starého človeka už nevídala. Nemali k sebe žiadnu cestu, nevedela o ňom nič. Ale predsa jedno vedela. Vedela niekde sa ich myšlienky stretajú, že sa stretajú na ich  vymyslenej zastávke s názvom "Stanica ----" a rozdávajú úsmev spoločne, aj keď každý z iného miesta na Zemi.